Od tanca až k Nepálu
Našou premiérovou hostkyňou na tému motivácia a inšpirácia je Ivka Pischová: inšpiratívna žena, skvelá mamča, zanietená študentka a v neposlednom rade neuveriteľná inštruktorka jógy a iných pohybových umení so skúsenosťami hodnými vzácneho pokladu.
Rozhovor sme s Ivkou robili po jej hodine večernej jógy v štúdiu Luna vo Zvolene, preto už bez zbytočného naťahovania prejdem rovno k rozhovoru....
Ivka, teraz sa spolu presunieme do tvojich detských čias, keďže na nasledujúcu otázku máva každé dieťa nejakú kreatívnu odpoveď, a teda: čím chceš byť keď budeš veľká?
Ako dieťa som síce ešte netušila, že budem okrem mojich pohybových vlôh intenzívne rozvíjať aj moju myseľ, no už vtedy som vedela, že chcem byť buď tanečníčka alebo učiteľka. No a potom sa mi tieto dve veci po nejakom čase skĺbili. Ako dieťa som chodila napríklad na balet, mala som možnosť učiť a nakoniec som to aj 5 rokov študovala.
Ktoré momenty v tvojej kariére boli práve tie, ktoré ti napovedali, že toto je tá správna cesta pre teba?
Stále ma to k pohybu akosi ťahalo. Teraz mám aj možnosť sa so silou našej mysle zoznamovať viac a viac práve vďaka môjmu štúdiu, kde zisťujem ako naša myseľ funguje. Naša minulosť nám totižto prináša určité výrazné odtlačky, ktoré sa prejavujú v tomto živote už od dieťaťa...od malička som skákala a túto pohyblivú energiu som mala v sebe. Narodila som s totižto v znamení blíženca. Túto možnosť rozvoja som mala aj vďaka mojim rodičom, ktorí ma všetko naučili a boli všetkému novému vždy veľmi otvorení. No taktiež si myslím, že to spôsobila vo mne aj moja potreba “predviesť sa”, napríklad už od malička som učila svoje bábiky a starkú.
Ako som už spomínala, ako malá som chodila na balet, potom ma naši dávali na jazyky, no ja som sa zase dostala a vlastne som vyhľadávala tanec, a to najmä scénický. V Žiari nad Hronom som naň chodievala a následne som zastupovala aj za našu tanečnú vedúcu. Bola to vlastne ona, kto ma podnietil k tomu, aby som si spravila profesionálnu licenciu. Tak som sa rozhodla a 5 rokov som študovala učiteľstvo tanca na Osvetovom stredisku v Bratislave. Mala som aj súbory detí a dospelých, s ktorými sme chodili na súťaže. V tomto období sme si všetko robili a šili sami, mali sme z toho všetkého obrovské nadšenie...no potom prišla Revolúcia a zrazu bol taký sek..teda až pokým neprišla Olga Šípková z Čiech, ktorá zorganizovala prvú aerobikovu akciu u nás v Žiari!
Stala sa mojim vzorom a niekým, kým som sa chcela stať.
Začala som ju sledovať, zistila som si čo musím preto spraviť a už som bola na kurzoch v Prahe, kde sa v tej dobe všetko robilo. Do toho prišli rôzne kongresy, kde sa vždy ukázali všetky novinky, takže som sa prepracovala k rôznym druhom pohybu, ktoré som rozbehla tu u nás na Strednom Slovensku.
Ivka, vieš si vo svojej kariére vybaviť skúsenosti, ktoré ťa prvotne sklamali, no nakoniec ťa posunuli v tvojej kariére ďalej?
Budu to určite moje fyzické hranice...to je to správne slovo, hranice. Keďže všetko to nadšenie, ktoré prežívame nám ani nedovolí vidieť kde je tá správna hranica a väčšinou máme teda tendenciu rýchlo ísť za hranice našich fyzických možností.
Je to pocit nadšenia robiť všetko, a robiť všetkého veľa, ktorý ťa doženie do bodu, že sa ti nechce, a že nevládzeš.
Ja som mala svoje vlastné štúdio vo Zvolene ako jedno z prvých tu. Obetovala som mu všetko: dochádzala som každý deň zo Žiaru a cvičilo sa u nás denno denne. Mojim cieľom bolo vtedy vytvoriť miesto, kde ľudia mohli zažiť veľa rôznorodých aktivít a zároveň vytvoriť priestor kde sa mohli realizovať. Mala som aj vlastné cvičiteľky, ale ako to už býva niekedy sa stalo, že mi zavolali lebo sa im nedalo prísť..takže som tieto lekcie musela odcvičiť sama ako aj všetky moje víkendové udalosti.
Tu som prišla do bodu, že už som fyzicky naozaj nevládala...preto som si povedala, dobre a teraz STOP, idem to dať preč! Tak som si na 6 týždňov išla utriediť svoje myšlienky za kamarátkou do Anglicka.
Keď som sa vrátila spať rozhodla som sa, že začnem znovu ale tentokrát pomaly..jednoducho som si nastavila iné tempo, toho čo ma napĺňa. Začala som robiť individuálne lekcie. V tejto dobe som sa začala intenzívnejšie venovať aj pilatesu, plus som sama začala pre seba chodiť na jógu. I keď to bolo asi teda vekom, lebo som prišla do určitého bodu, kedy si svoju energiu človek začne chrániť, a vlastne ju skôr kumuluje než dáva vonku. Ďalej som sa rozvíjala ako inštruktor jógy, čchi-kungu a taichi a pri tom som už ostala. S “pomalšími” formami cvičenia som sa totižto začala venovať aj štúdiu náuk.
Prezraď nám teda akému štúdiu sa venuješ. Viem, že som ťa práve zachytila týždeň pred odletom do Nepálu, takže to mi dalo veľkú indíciu, no sama som zvedavá.
Študujem tibetské náuky, ktoré sú o tom, ako veci aplikovať. A to sa mi na tom páči, že to nie sú žiadne úlety ale je to ako keby bola tá základná múdrosť prevedená do života. Všetky náuky sú priamo použiteľné do života a môžu nám tak zlepšiť kvalitu prežívania.
Aké sú tvoje ciele na tento rok?
Hmm...asi, aby ľudia zažívali viac pocit kľudu a mieru. Ja nevime nikoho ovplyvniť, neviem za niekoho premýšľať alebo mu vnútiť myšlienku ale mojim cieľom je teraz viac pracovať na sebe a skrz to ako ja budem niečo so sebou robiť tak budem svoje okolie ovplyvňovať nenúteným spôsobom, tak aby to bolo autentické a moje.
Čo ťa najviac motivuje pri tvojej práci?
Noo…možno práve tie moje skúsenosti, ktoré vidím. Nechcem tvrdiť, že niekoho ovplyvňujem ale nejakým spôsobom sa ľudia okolo mňa inšpirujú a začnú sa pozerať na veci inak. Iní možno poznajú viac sami seba alebo jednoducho skrz moje hodiny majú so seba a cvičenia lepší pocit.
Lebo v dnešnej dobe má jóga hlavne pre západného človeka prinášať skôr to, aby sa človek lepšie cítil v živote a nepredbiehal sa s niečím.
Na čo si na seba najviac hrdá?
Ani to nie je asi mojim pričinením teraz, že by som bola na niečo vyslovene hrdá, no vždy som sa dokázala chytiť tej správnej príležitosti čo prišla a to ma vždy posúvalo tým správnym smerom, kde som sa cítila dobre.
Ktorú časť svojich hodín máš najradšej?
Všetky časti jógy mám rada, ale najviac mám v poslednej dobe inšpiruje asi ten kľud. Možno časom a teda určite sa budem viac venovať tibetskej jóge.
Aj sa tak hovorí, čim viac sa telo hýbe, tým viac sa hýbe aj myseľ.
Keď som v tom kľude, tak sa aj moja energia tak správa. No riadim sa svojimi pocitmi, niekedy sa mi chce hodinu presedieť a pre-dýchať a inokedy mam chuť sa zase viac hýbať.
Aký je tvoj ranný rituál?
Svoje ráno začínam určite stíšením lebo niekedy sa človek zobudí a je rozbitejší než keď išiel spať. Jednoducho si sadnem a dýcham si. Napríklad aj toto dnešné dychové cvičenie čo sme spolu robili na jóge, aby sa nám tie energie ukľudnili. Dôležite je neponáhľať sa. Taktiež vrámci mojej školy máme domáce úlohy,...
... a keď chceš niečo kultivovať, musíš na tom pracovať denne, a to aj niekoľko hodín.
Ktorý pohyb či cvičenie je z tvojho pohľadu najlepší?
Pozdrav slnka, tam je totiž to všetko. Vieš s ním pracovať aj ako laik niečo ako gymnastika alebo tomu študíjne prepadneš, kedže sa pri tomto cvičení napríklad dajú recitovať matry..no pri tomto stupni už potrebuješ hlbšie uvedenie a to najlepšie od majstra… Na tejto úrovni sa to dá možno zvládnuť po 10 rokoch či po 10 životoch praxe.
Akú radu, by si odovzdala iným mladým inštruktorom či každému, kto chce začať robiť niečo čo ho napĺňa?
Asi by mal ten niekto vnútorne cítiť, že ho to napĺňa, a že mu to prináša radosť.
Lebo keď ti niečo prináša radosť tak ani necítiš, to keď prídu obdobia kedy sa ti zdá, že to nejde.
A keď to robíš s radost'ou a vnutorným naplnením, tak vtedy sa lahšie veci robia aj prekážky sa zvládajú lebo tie budu vždy.
Ďakujem Ivka za rozhovor plný skvelej energie a želám úspešnú výpravu do Nepálu.
Nie je začo Radka, s radosťou. Ak sa mi podarí a budem mať signál určite svoju cestu budem zdielať na mojom Facebooku!
____________________________________________________________________
V prvom rozhovore s Ivkou som si jednoznačte potvrdila, že talenta a tvrdá práca sa spolu stretávajú a tvarujú cestu za našimi cieľmi, potešením a naplnením...cestu?..radšej by som mala napísať výstup na Mount Everest!
Keďže niekedy tu stretávame hranice. Týmito hranicami k nášmu šťastiu môžeme byť aj práve mi sami...no myslím, že práve a jedine tieto hranice môžu byť len ďalšiou indíciou, ktorá nás nasmeruje správnym smerom, nemyslíte?
Práve v tieto momenty sa vybavíme do ďalšieho dobrodružstva tými najlepšími nástrojmi, aké nikde nezoženieme!...Čim ste sa v dnešnom článku vybavili vy?
Rozhodne to bola dnes inšpiratívna jazda za čo Ivke Pischovej z celého Wellspace srdca ďakujeme!
Želám všetkým krásny začiatok nového týždňa plný úžasnej práce, zážitkov, pokoja a rovnováhy. Onedlho sa už vidíme pri ďalšom rozhovore!
Radka
